Telo chce pohyb, ale nie vždy ten, ktorý si myslíme

Dovolenka - slovo, ktoré v nás vyvoláva okamžitý obraz pokoja, slnka, ticha. Predstava, že konečne vypneme. Od práce, od stresu, od budíka, od všetkého, čo „musíme“. Je to ten vzácny čas v roku, kedy môžeme len tak byť – bez výčitiek. Ale je zaujímavé, ako často sa aj počas týchto dní začne vkrádať malý hlások. Taký tichý, no vytrvalý. „Dlho si necvičil/a…“, „Veď aspoň trochu sa pohni…“. A tu sa to začne. Namiesto absolútneho pokoja sa v nás objaví vnútorný konflikt. Na jednej strane túžba oddychovať a nič neriešiť. Na druhej strane pocit, že by sme predsa len mali niečo urobiť. Pohyb. Cvičenie. Aspoň 20 minút. Ako keby sme ani na dovolenke nemohli celkom vypnúť aj od tých povinností, ktoré si často kladieme sami. A možno to poznáš – ten paradox, keď sa z niečoho, čo má byť radosťou, stane ďalšia úloha na zozname.

Avšak, pohyb počas dovolenky by nemal byť povinnosťou. Mal by byť prirodzenou súčasťou tvojho dňa. A pokojne aj nie. Mal by byť možnosťou, nie tlakom. Možnosťou, ako sa cítiť lepšie – nie výkonom, ktorý musíš dosiahnuť.

Veľa ľudí má totiž stále zafixované, že pohyb rovná sa tréning. Pot, výdrž, opakovania, stopky. Niečo, čo sa ráta. Čo sa zapíše do aplikácie. Čo má cieľ a výsledok. Ale pohyb môže byť oveľa jemnejší. Menej definovaný. Viac pre dušu než pre štatistiku.

Neplánuj tréningy, plánuj zážitky!

Možno si zvyknutý/á chodiť do fitka, behať, makať – ale na dovolenke má telo inú energiu. Nechce byť tlačené do výkonu. Chce si pohyb vychutnať. Namiesto 45-minútového tréningu si daj prechádzku, napríklad po pláži. Alebo sa vydaj do mesta – nie taxíkom, nie elektrokolobežkou, ale pešo. Všímaj si, ako inak sa tvoje telo pohybuje, keď sa nestresuješ. Ako ti prirodzene mäkne krok, ako dýchaš vo vlastnom rytme. A keď zrazu nachodíš 12 000 krokov bez toho, aby si to vôbec plánoval/a, pochopíš, že najlepší pohyb je ten, ktorý sa deje mimo plán. Nemusíš mať žiadne výčitky, že si necvičil/a. Pretože si sa hýbal/a – len inak.

A práve o tom je pohyb na dovolenke. Nie o výkone, ale o spojení. So sebou, s prostredím, s momentom. Nie o tom, koľko krokov si spravil/a, ale ako si sa pri tom cítil/a. Nie o tom, či si splnil/a plán. Dovolenkový pohyb nie je o tom, ako vyzerať, ale o tom, ako sa cítiť.

Je úplne v poriadku, ak máš dni, kedy sa ti nechce. Kedy len ležíš na deke, čítaš knihu, pozoruješ oblohu. Možno práve v tých chvíľach sa tvoje telo najviac regeneruje. Možno práve vtedy sa deje najväčší pohyb – nie svalov, ale myšlienok. Telo totiž niekedy potrebuje nie pohyb, ale nepohyb.
A inokedy zrazu pocítiš, že chceš vstať. Prejsť sa. Zatancovať si len tak na piesku. Ponaťahovať si ruky k nebu, ako keby si sa naťahoval/a za novou energiou. A to je ono. Presne to je ten moment, kedy pohyb nie je povinnosťou, ale radosťou.

Dôležité je uvedomiť si, že na dovolenke sa môžeš hýbať inak, pomalšie, jemnejšie. A že to úplne stačí. Namiesto HIIT tréningu si môžeš dať pomalú jógu na balkóne.

Každý pohyb, ktorý vychádza z radosti, sa počíta. Možno ešte viac ako ten, ktorý si vynútiš z disciplíny.

Ak sa naučíš pohyb na dovolenke využívať takto slobodne, zoberieš si túto filozofiu so sebou domov. Prestaneš sa tlačiť do výkonov, začneš viac počúvať svoje telo. Zistíš, že nie je problém udržať si zdravý životný štýl, ak sa ti ho podarí premeniť z tlaku na zážitok. Z núteného „musím“ na prirodzené „chcem“. Tento prístup ti nevydrží iba cez leto – ale po celý rok.

Takže ak si na dovolenke, dovoľ si všetko. Pretože tvoja dovolenka nie je test disciplíny. Je to dar. A každý dar by sa mal prijať s vďačnosťou – nie s kontrolným zoznamom.