Jedenie emócií

Jedlo je náš tichý spoločník. Vie nás utešiť, keď máme pocit, že na svete nikto iný nerozumie. Vie nás na chvíľu rozveseliť, keď nám srdce ťaží čosi, čo nechceme ani pomenovať. Vie nám vyčariť úsmev, lebo spája vône, chute a spomienky.

Je fascinujúce, ako hlboko vie jedlo zasiahnuť do nášho vnútorného sveta.
Nie je to len kalória, ktorá nás udrží pri živote. Je to kultúra, spomienky, emócie, vzťahy. Je to to, ako nám niekto ako deťom podával koláčik, keď sme boli smutní. Ako sme si s partiou robili palacinky. Alebo ako nás babka nútila dojesť tanier, hoci sme už nevládali, lebo „jedlo sa nevyhadzuje“. Nie je na tom nič zlé, pokiaľ vieš, prečo to robíš. Pokiaľ jedlo nie je tvoja jediná stratégia, ako zvládať emócie. Keď po zjedení koláča prichádza výčitka, že „som slabý/á“, že „som to zase nezvládol/a“. A tak sa začne točiť kolotoč: stres → jedlo → vina → stres → jedlo → a dookola.

Jedlo nemusí byť útek. Nemusí byť ani zdrojom výčitiek. Ani testom tvojej „sily vôle“. Môže byť znova tým, čím má byť — potešením, palivom, chvíľkou zastavenia, ktorá ťa spája s tvojím telom, so životom, s tým, že práve teraz si tu.

Pochopiť, prečo jem, je viac než čo jem

Zmena začína tým, že sa zvedavo pozrieš do seba. Nie s hnevom, nie so súdom, ale s jemným záujmom: „Prečo to teraz vlastne chcem? Čo mi to má dať? Čo mi chýba?“

Ako to zmeniť?

Začni najprv tým, že sa zastavíš a započúvaš. Nie do hlavy, ktorá kričí: „Daj si to, zaslúžiš si to! Alebo: Nejedz to, budeš ľutovať!“, ale do tela. Opýtaj sa:
- Som naozaj hladný/á? Alebo len hľadám únik?
- Čo práve cítim? Smútok? Osamelosť? Nudu? Úzkosť?
- Čo by mi pomohlo ešte okrem jedla?

Vzťah s jedlom = vzťah so sebou
Namiesto toho, aby si sa zhltol/a zmrzlinu v záchvate viny, si ju vychutnaj. Pomaly, vedome, s chuťou. Alebo ak vieš, že jedlo teraz nie je to, čo potrebuješ, skús pohyb, rozhovor, ticho, dlhú sprchu alebo objatie.

Nie je to len o jedle, je to o vzťahu, ktorý máš sám/sama so sebou. O tom, či vieš byť k sebe láskavý/á aj vtedy, keď si smutný/á, vystresovaný/á alebo slabý/á. Či vieš priznať svoje emócie a neprekryť ich hneď niečím chrumkavým alebo sladkým.
A či vieš jedlo milovať — bez toho, aby si musel/a neznášať seba.

Ak sa toto naučíš, jedlo sa ti znova stane kamarátom. Nie sudcom, nie únikom, nie vinníkom. Len krásnou, chutnou súčasťou tvojho života, ktorá mu dáva farby, vône a zážitky! :)

Ak si nevieš dať rady, čo jesť a ako jesť, napíš nám na vyziva@neonka.sk a radi ti pomôžeme! :)