Čo pre moje telo a myseľ znamená veta "došiel mi cukor." Ale aj ďalšie moje pády, podvrtnuté členky, či angličáky, ktoré som musel a svojím spôsobom aj chcel absolovovať počas prekážkového behu SPARTAN RACE vo svojej skoro najdlhšej verzii 21km, kde sme absolvovali 32 prekážok. Prevýšenie tiež musím spomenúť, pretože do kopca sme šli viac než 1000 metrov. 

Užíval som si to aj napriek problémom, ktoré nastali.

Naposledy som rozprával o tom čo je to samotný SPARTAN RACE, taktiež o tom aký spôsob prípravy je vhodný na samotný pretek ako aj o tom ako som sa pripravoval ja. Viac o tom sa dočítate tu: https://neonka.sk/sk/live/blog/spartan-race-super

   Oproti tomu čo som robil, keď som sa pripravoval na beh zvaný SUPER som zmenil len jedno. Behával som trate okolo 11km. Čo znamená, že za tie 4 týždne som takmer každý týždeň odbehol jeden SUPER. (bez prekážok). K tomu som pridal 10kg vestu pre prácu na hrazde a špecializované tréningy: chodenie po lane (kvôli stabilite) a hod oštepom (už ma fakt vytáčalo to, že som tam stále robil 30 angličákov) :D 

Tréning počas dovolenky na Slovensku: Končitá 1248 mnm (Liptovské Revúce)

  Kto tam bol, ten vie. Možno to tak robia všetci, možno len ja. Ja keď idem na pretek, tak  si pustím zopár videjí na YT s filmom 300. ( Napr. tento: https://www.youtube.com/watch?v=cDpI6Zzy-vo ) Tieto videjká ma celkom nabudia. Veď zimomriavky mám aj teraz, keď to pozerám. Heh. Po registrácii a všetkých tých vstupných ceremóniách, ktoré sú fakt jednoduché a premyslené idem na rozcvičku. Tesne pred pretekom dávam dýchanie podľa Wima Hofa - POWER BREATHING, ktorého účelom je dostať do tela a svalov maximálne množstvo kyslíka a alkalizovať telo. AROOO AROOO AROOO a ide sa behať.

Keď to v tebe na štarte vrie, ale ideš si spraviť pamätnú fotku. :D 

    Štart začal úplne inak ako naposledy v preteku SUPER a v inej kategórii. Toto bola kategória Open AGE, kde prvý traja sú vyhlasovaní, dostanú špeci medailu (zlato, striero, bronz) postavia sa na pódium a ich sláva bude večná. :D Alebo aspoň na tých 5 minút to bude večné, medaila a fotky ostanú na veky. :) Pri tomto štarte už od začiatku do toho dávali všetci maximum. Minimálne po prvé väčšie stúpanie. V tom prvom väčšom stúpaní som sa pohyboval už niekde na začiatku štartovacieho poľa. Tento pretek tým, že je tak dlhý, väčšina prekážok je na konci alebo na štarte, na štarte je to však easy. Niečo preskoč, niečo podlez. 4 prekážky boli naviac oproti behu SUPER a ďalšie 4 prekážky boli naviac oproti behu SPRINT. Dá sa teda povedať, že posledných 7km je tých prekážok podstatne viac. Ideš teda prvých 10km a bežíš hore, dole, hore, dole a zrazu prekážka. Prekážky nebudem opisovať, možno v inom blogu. Tu spomeniem len tie, na ktorých som robil 30 angličákov alebo tie, ktoré nie sú často. Prekvapila ma  prekážka zvaná MEMORY TEST. Jednoducho na 4tom kilometri nám dali podľa čísla na čele reťazec, ktorý si si mal zapamätať. Niekde za 10tym kilometrom stáli ľudia a pýtali sa na ten reťazec. Môj bol 37P482. Budem si ho pamätať asi do konca života. Avšak boli tam chalani, ktorí si tam pekne odkrútili svojích 30 a keď sa pozreli pred seba čakal ich ten najväčší strmák, ktorý v tom behu bol. Fakt by som pred ním nechcel robiť 30 a neprial by som to nikomu. Do týchto kopcov nebežíš, ale chodíš.  Teda aspoň ja a vlastne všetci okolo mňa. Zaujímalo by ma ako to robia tí borci, ktorý to odbehnú v čase, ktorý je o 40 minút kratší než ten môj. :D Raz možno na to prídem a potom majú po chlebe. :D Hehe. Asi polovici behu, na 11tom kilometri som úlne na najvyššom kopci a hovorím si: "Super, už len dole. To bude brńkačka." 

   Tak to hovoria aj horolezci. Najviac zranení a problémov je, keď ideš dole. Vedel som o tom, no doposiaľ sa mi to nikdy nestalo. Tento beh bol tým behom, ktorý mal byť mojou veľkou skúsenosťou. Mojím učiteľom. A tak sa aj stalo!

   Asi od polovice sme teda šli prevažne dole. Klesanie, ktoré je tak strmé, že v prípade, že bežíš a zakopneš, tak to bol tvoj posledný beh. Klesanie, ktoré je iba prach, kamene a korene stromov. Klesanie, ktoré trvá možno dva kilometre. Po takomto klesaní sú tvoje stehná rozobraté na šrot. Predstav si, že ideš dole schodami. Ono to nie je náročné, ak však ideš dole schodami nepretržite možno z 30teho poschodia tak si asi po 10tom uvedomíš, že tie stehná ťa musia brzdiť po 20 tom si hovoríš, už ma to fakt bolí, musím niečo vymyslieť. Tesne na konci sa snažíš do pohybu zapájať čo najmenej stehenných svalov a preniesť tú váhu niekam inam. Väčšinou to potom ide do kĺbov. Bedrá, kolená, členky. Po tomto ZBEHU ako sa to nazýva, bola trať, trošku vyrovnaná. Trošku si stehná oddýchli, no potom prišlo ďalšie klesanie asi 7 km pred koncom. 

   V tom klesaní po 15tom kilometri som si jemne podvrtol pravý členok. Hrával som kedysi profesionálne futbal na škole. Som pravák, ten členok bol podvrtnutý veľakrát a raz zlomený na dvakrát. Vedel by rozprávať príhody a toto jeho ďalšia. V tom klesaní mi dochádzal cukor, u mňa sa to prejavuje tak, že strácam pozornosť. Telo beží, keďže ideš dole kopcom, ale ty nemáš v sebe energiu na to, aby si kontroloval každý krok, na ktorý skočíš. Ideš dole kopcom, ideš fakt rýchlo. PEKELNÁ KOMBINÁCIA. Stalo sa to znova. Podvrtol som si pravý členok druhýkrát, no tentokrát to už nebolo "v pohode." Tentokrát mi hlavou prebehla myšlienka:

Ten členok som asi to 500 metroch rozbehal, už ma tak nebolel. Telo tam poslalo adrenalín, aby som sa s tou bolesťou rýchlo vyrovnal. Išiel som ďalej no moja pozornosť, sila a energia bola na tak nízkej úrovni, že som zakopol a spadol. Dovtedy som nespadol, síce podvrtol som si jeden členok, ale druhá noha ostala pevne stáť na zemi a šiel som ďalej. Teraz to bol už pád. Pád, kde sa bežec predo mnou a za mnou zastavil, či som v poriadku. "Našťastie" pády sa dajú tiež naučiť. A to hlavne vtedy, ak týždeň pred tým bežíš lesom po daždi a tak sa vytreš, že rozmýšľaš či sa k tomu Sparťanovi na beh dostaneš a či tam vôbec dôjdeš. Spadol som, ale hneď som sa postavil a šiel ďalej.

Čo ti beží hlavou, keď bežíš asi dve hodiny? 
   Prvých pár kilometrov sa sústredíš. U mňa hlavne na dýchanie a na kroky. Musíš pozorne sledovať kam stúpaš. Každý jeden krok ťa dostáva ďalej a každý jeden môže byť pre teba osudný. Už keď nemáš energiu, už keď nevládzeš udržiavať pozornosť, vtedy sa ti začnú hlavou hnať rôzne myšlienky. Rôzne vety, niektoré motivačné, iné plné strachu. Streda sa to a ty sa snažíš nasmerovať myslenie k tomu, aby si to dokončil. Myslíš na všetky tréningy, na ľudí v NEONKE, s ktorými trénuješ a ktorí ti vlastne pomáhajú každým tréningom. Myslíš na to, či to vôbec dokončíš, aj na to, ako to na budúce vylepšiť. Myslíš na to, čo máš robiť, aby si sa dostal do konca. Nádych, výdych, krok za krokom. Neskôr je to už len ako mantra alebo meditácia. Dostať sa na koniec, len choď, ak môžeš bež, choď vpred, za svojím cieľom.

   Základnou vecou však bolo spomaliť a uvedomiť si, že nie som nesmrtelný. Takže som spomalil a pravdupovediac veľa energie som ani nemal, takže mi to vyhovovalo, pretože po tom prišli prekážky. A poviem ti, každá prekážka, ktorú som dovtedy trénoval a hravo zvládol bola teraz BOJ, boj o holý život, boj o to, aby som nemusel robiť 30 angličákov. Tento boj som nezvládol 2x, raz ešte niekde okolo 16teho kilometra na prekážke zvanej TWISTER. Druhýkrát na konci, keď som nebol schopný zvládnuť prekážku MULTIRIG, aj keď som deň predtým na tej prekážke večer bol a zvládol som ju hravo dva krát po sebe. 

   A to bola aspoň minimálna náplasť na to, že som nedal prekážku MULTIRIG. Počas behu som si uvedomil, že ak chcem v tejto súťaži byť lepším, musím behať dlhšie trate. Musím robiť behy na 20km. Čo sa týka dýchania, sily či kondície, tá bola dobrá. No zložka, ktorá mi najviac v tréningu chýbala bola - VYTRVALOSŤ a samozrejme CUKOR.

Keď vieš, čo máš za sebou a je ti jedno čo máš pred sebou. :P

- robil by som behy na 20km

- zobral by som si zo sebou nejaké POWER gély

- určite lepšiu obuv (v tej v ktorej cvičím v NEONKE to nejde)

- asi aj rukavice na niektoré prekážky by sa hodily (na TWISTERi sa mi šmykla ruka hneď na začiatku, lebo tam bolo jednoducho mokro)

- samotné tréningy v NEONKE (brutálna kondícia, srdečný rytmus som nedostal do červeného pásma počas celého behu)

- dýchanie počas pretekov (Na základe dýchacích cvičení od WIma Hofa som si vybudoval špeciálny spôsob dýchania na beh, ktorý dodáva môjmu telu dostatok kyslíka aj v tých najhorších chvíľach)

- regenerácia (strečing, otužovanie, roller)

Aké to je potom, keď telo spáli viac než 2000kcal? Nooooo smädný a hladný. Aj napriek tomu, že jete a pijete. :D Unavený som bol, ale nie tak, ako po behu SUPER. Vyzerá, že telo si už zvyká na tieto extrémy, ktorým ho pravidelne vystavujem. Telo je zázrak a zároveň chrám, o ktorý sa treba starať denno-denne. :) 

Skončil som 6ty vo svojej vekovej kategórii 35 - 39 rokov s časom 2:46:10. V celkovom poradí potom 33 z celkového počtu 346 účatníkov tohto behu. 

Ale už teraz viem, že určite mám na viac! :) 

Krásna medajla, aj keď je to beh, ktorý mal byť officiálne v roku 2020.

Posledným behom pre dokončenie TRIFECTY v roku 2021 je beh SPRINT, ktorý bežím 29.8.2021 v krásnom prostredí Malinô Brdo. Je to najkratší beh, budem sa špecializovať na to, aby som ho dal bez angličákov hlavne a samozrejme s dobrým časom. 

Vidíme sa na preteku alebo v NEONKE, ak chceš rady, tipy či tréning, tak sa mi ozvy. 

ďakujem všetkým, ktorí ma do toho namočili. 
Z celého srdca manželke, ktorá okrem toho, že šoférovala cestu tam aj späť bola trpezlivá. Trpezlivo znášala moju prípravu, moje pády, bolesti a víťazstvá. Ľúbim ťa!